reklama

„Ukameňujte ma“, ale idem voliť Kotlebu... Lenže prečo?

Hneď na samotný úvod, skôr ako ma odsúdite za tento „nehanebný čin“ prečítajte si prečo a čo ma k tomu vedie a potom ma súďte...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (120)

Nemám v úmysle nikoho presviedčať a vsugerovať môj názor, a ani nie je tento blog politicky smerovaný k žiadnej predvolebnej kampani, len chcem niektorým mojím priateľom takto tu a teraz napísať moje rozhodnutie, pretože s niekoľkými som sa už mala možnosť o tom rozprávať osobne a je zdĺhavé každému individuálne podrobne to vysvetľovať. Niektorí v úvode ako som odpovedala, že koho budem voliť, už si ani nechceli vypočuť, že prečo. Dôvodom ale prečo som sa takto rozhodla sú moje skúsenosti, sklamania, pocity nespravodlivosti, názory, nespokojnosť a nakoniec hodnoty, ktoré uznávam..

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začnem s osobnými skúsenosťami...

Pána Kotlebu a jeho politický vývoj sledujem od začiatku, jeho podporu od jeho voličov, ale aj negatívne názory na jeho osobu. Dala som si námahu a vypočula som si spätne jeho rozhovory či už v rádiu Slobodný vysielač, alebo rádio Frontinus. Uvedomila som si, že v podstate nepovedal nič, čo bolo v rozpore s mojimi názormi. Ale chcela som viac. Chcela som ho osobne spoznať a chcela som priamo jeho odpovede na moje otázky a aký má názor na môj problém, čo ma roky dusí. 

Jeden deň ešte minulého roka som mala služobnú cestu do Zvolena. Po mojom pracovnom stretnutí som zavolala na Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja na sekretariát. Podvihla mi to milá pani, predstavila som sa len priezviskom a spýtala, či by bolo možné, aby ma prijal predseda na krátke stretnutie. Vysvetlila som jej, že som z Bratislavy a som práve vo Zvolene, tak by bolo ideálne, keby ma prijal dnes. Oznámila mi, že je na ceste na úrad a že už má svoj program, ale že sa ho spýta a zavolá mi naspäť. Úprimne? Po skúsenostiach aké som mala z rôznymi predstaviteľmi politických strán som neverila, že mi zavolá naspäť. Ale zavolala. Oznámila mi, že o hodinku môžem prísť na úrad, ale že mi môže venovať max 20minút. Keď som prišla na úrad na informáciách som sa musela registrovať. Trochu ma zaskočili dvaja páni, ktorí nepôsobili ako informátori, ale bolo mi hneď jasné, že je to ochranka. Áno boli holokrkí, svalnatí a pôsobili nekompromisne, bez akejkoľvek empatii. Robili mi doprovod až do jeho kancelárii. S pánom predsedom som si podala ruku, predstavila sa a spustila som na neho spúšť mojich otázok. No a z 20minút boli dve hodiny. Otázky som mu kládla rôzne a v celku nepríjemné, na ktoré mi plynule odpovedal, bez ostychu a s odôvodnením. Na oplátku aj on ich položil a vskutku ma niektoré zaskočili. Keď som mu povedala o mojom probléme, vypočul si ma a na záver mi povedal: „ Žiaľ neviem vám s tým teraz pomôcť, rád by som, ale neviem ako by som mohol, nie je to v mojej právomoci a momentálne mám zviazané ruky.“ Nesľuboval, nenaťahoval a neťahal mi medové fúzy po pod nos. A mohol... veď je predsa predvolebné obdobie, mohol sa tváriť za chrumkavého. Naopak, porozprával mi veci, o ktoré sa s verejnosťou nepodelil a neboli zrovna chrumkavé. Keď som mu položila otázku, prečo to nezverejní, odpovedal: „Sama vidíte, čo robia média. Nedávajú mi priestor. Kto by mi veril? Zverejňujem len to, na čo mám dôkazy. Potom čo mi povedal, som pochopila, prečo miesto informátora na úrade má ochranku. A ja sa mu v jeho situácii naozaj nečudujem...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale, čo som chcela tým povedať... Prirovnávam jeho postoj k postoju iným mnou osloveným politikom, ktorých som oslovila ešte skôr ako pána Kotlebu. Oslovila som aj ministra vnútra a podpredsedu vlády a zároveň podpredsedu strany SMER. Veď predsa symbolizuje spravodlivosť. A okrem iného, môj problém sa tak „trošku“ týka aj jeho politickej strany. Od jeho kancelárii, alebo asistentky mi neprišla ale žiadna spätná väzba.

Ďalej som komunikovala cez sociálnu sieť Facebook s predsedom novovzniknutého hnutia, ktoré mu momentálne rastú celkom dobre percentá v prieskumoch verejnej mienky v parlamentných voľbách 2016. V našej komunikácii som sa aj jemu zdôverila s mojím problémom čo ma ťaží. On sám mi navrhol právnu pomoc a následne navrhol stretnutie. Dokonca v emaily som od neho dostala takúto odpoveď: „Teraz pred voľbami Fico nebude chcieť škandály, tak by sa ho dalo pritlačiť.“ (nie je tým myslený premiér Fico, ale iná osoba). Dohadovali sme si osobné stretnutie niekoľkokrát. No odpovede na moje otázky, že kedy teda a kde boli strohé a nekonkrétne, zahmlieval a na poslednú ani nereagoval. Ťahal mi medové fúzy popod nos? Nepochopila som to a nechápem ani doteraz. Manipulovať s ľudskými pocitmi, v ktorých vytvárate nádej na pomoc, prejav spolupatričnosti a potom sa otočiť chrbtom, len tak bezdôvodne, je z môjho pohľadu bezcharakterné a necitlivé. A pritom v jeho hnutí sa tak veľmi citlivo prihovára a apeluje hlavne na ľudskú dôstojnosť. Ktovie, možno prehodnotil, že ja si nezaslúžim to čo preferuje.... A tak moja skúsenosť, je v rozpore s tým, čo a ako sa prezentuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Oslovila som aj iných, ale bez odozvy...

A preto, keď si zhrniem postoj predsedu ĽSNS on ako jediný ma prijal a to nevedel, kto som, nevedel či som dôchodkyňa, rómka, alebo možno niekým „nasadená“. Vedel od svojej asistentky iba toľko, že nejaká pani z Bratislavy žiada o stretnutie.

Ale prejdime k jeho programu.... 

Prechádzala som si ho niekoľkokrát a to preto, lebo po prvom prečítaní pôsobil na mňa veľmi diktátorsky. Tak som si postupne rozanalyzovala každý bod a prišla som nato, že aj tak v jadre toho každého bodu je kus pravdy. Možno to nie je podané tak, aby mi to ladilo môjmu oku a znie to naozaj tvrdo, s tvrdými pravidlami. Ale... tam kde nie sú pravidlá nastáva anarchia. A príliš veľa demokracie je len krôčik k veľkému chaosu. Ja som za pravidlá, pretože tak vychovávam aj mojich dvoch synov. Môj starší syn v období dospievania pri konfrontácii na nejaký jeho postoj, alebo správanie, s ktorým som nebola stotožnená, ma chcel presvedčiť o opaku pravidiel. Povedala som mu a uviedla iba jeden príklad: „Skús sme si zahrať raz večer, tak ako býva u nás zvykom človeče nehnevaj sa, alebo dámu, alebo hocijakú inú spoločenskú hru BEZ PRAVIDIEL. Každý sa budeme posúvať na políčkach smerom, ktorým chceme hoc aj opačným, alebo si vyhodíme figúrky kedy sa nám zachce, alebo preskočím spoluhráča, ktorý bol na rade, lebo veď načo sú pravidlá.... ?! Mala by tá hra pre teba, alebo pre nás všetkých zmysel? A to je len hra a zábava, tak potom čo nastane v reálnom živote, keď nejde len o hru?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno Kotleba prichádza naozaj s tvrdšími a razantnejšími pravidlami, ale dá sa to inak? Teraz v tomto období chaosu, kde pravidlá neplatia rovnako pre každého? Uvediem príklad: Keď sme boli malí, alebo mladí a chodili sme do školy, tiež sme mali ako majú aj teraz deti v školách prestávku. Vedeli sme, že prestávka je naša, ale keď zazvoní začína hodina. Znovu sme pri pravidlách. Ruku na srdce, nie vždy sa nám to podarilo a zazvonenie sme nejako prepočuli. Potom keď vošiel učiteľ do triedy plného kriku, naháňačiek a chaosu a ani po jeho príchode sme nestíchli a tak veľmi razantne a prísne skríkol ticho, no a až potom sme stíchli a upokojili sa a kto nie išiel za dvere. Jasne nám dal pocítiť pravidlá. Myslíte, že keby vošiel nejaký učiteľ potichučky, mierumilovne a bez rešpektu, a začal by vysvetľovať učivo tak sa hneď stíchne? Určite nie. A preto si myslím, že dnes v tomto období, v ktorom sa nachádzame plného chaosu je nutné pripomenúť, že pravidlá aj keď razantnejšie platia rovnako pre každého. Pretože pravidlá pre mňa znamenajú jedna množina. Množina, ktorá je súhrnom dvoch entít a to práva a povinnosti, ktoré chápem ako celok. A nikde v jeho programe som nenašla, čo by tento môj názor vyvracalo. Cielene som uviedla príklad nás starších a z nášho školského obdobia, pretože žiaľ dnes učitelia nemajú taký rešpekt a ani úctu. Boja sa zvýšiť hlas na žiaka, aby sa náhodou žiak neurazil a nemal tak hneď za chrbtom štátnu školskú inšpekciu a neprišiel tak o prácu. Nie sú na vine samotný žiaci, ale dnešná spoločnosť, systém; nové a nové teórie psychológov o výchove dieťaťa, ktorým sa pomaly kladie väčší dôraz ako samotný vzťah a výchova rodiča ku dieťaťu a ktoré sú v rozpore z teóriami ich predchodcov, pričom tieto ich nové teórie vštepujú deťom do podvedomia ako precenenosť ich podstaty a nedocenenosť rodičov a zároveň učiteľov v súvislosti s ich výchovou. Ďalej môže zato súčasná demokracia, ktorá je predemokratizovaná, ale na druhej strane sa nemôžete na vlastné dieťa ani len „škaredo pozrieť“, lebo máte sociálku na krku; no a ak máte to „šťastie“ žiť v Nórsku, tak za škaredý pohľad, lebo ste sa nepozreli na svoje dieťa tak ako si oni predstavujú, očakávajte Nórsky inštitút Barnevernet. Trochu pomätené všetko, nie?

A teraz trochu k prieskumu verejnej mienky a jeho preferenciách...

 Nejde mi teraz o to, aby som ho velebila a zastávala. Ale ide mi o princíp, o to ako sa s nami manipuluje. A to je to, čo mi vadí. Všade počujete o ovplyvňovaní výsledkov. Niektorí tomu veria iní zasa nie. To vážne si myslíte, že v skutočnosti má len toľko málo percent budúcich voličov ako nás média informujú? Odporúčam pozrieť si priložené linky, kde napríklad vypovedajú zamestnankyne spoločnosti, ktoré dostávali zadanie o prieskumoch v parlamentných voľbách. https://www.youtube.com/watch?v=YcQTKat5q3o 

http://leva-net.webnode.cz/news/manipulace-volebnich-pruzkumu-na-slovensku/

http://zahoransky.blog.pravda.sk/2012/02/22/ako-funguju-podvody-s-prieskumami-verejnej-mienky-cista-pravda-o-veci-cast-1/

Mnohí si položíte otázku, no a čo, veď je to jedno, ten kto ho chcel voliť, tak aj tak ho bude, či nie? Nie, nie je to tak... Potom keď čísla sú také nízke aké niektoré politické strany , alebo zainteresovaní jednotlivci chcú aby boli, nasleduje tento podvedomý prejav koho vlastne voliť. Tu je ukážka, čo sa s nami vlastne deje, ako sa manipuluje s naším podvedomím a konečným rozhodnutím koho voliť, hoci vedome sme tak voliť vôbec nechceli. Ako sa na nás prejavuje konformita, alebo konformizmus. Vedia o tom odborníci ako napr. Solomon Eliot Asch . Tu je jeho experiment ešte z roku 1951 „Názory a sociálny tlak“ (angl. Opinions and Social Pressure) Jeho štúdia bola vzorom pre následné početné výskumné replikácie, ktoré rozširovali poznanie v oblasti konformity. Pozrite sa ako dokážu väčšina názorov iných ľudí ovplyvniť naše myslenie a rozhodovanie. https://www.youtube.com/watch?v=qA-gbpt7Ts8 O tejto teórii samozrejme vedia aj súčasné politické strany vo vláde. A preto, nechcem nechať sa manipulovať súčasným systémom, ktorý nemanipuluje len teraz vo voľbách, ale vo všetkom a všade.

K jeho názorom...

Emigranti – jeho postoj je nekompromisný. Ani jeden! Klamala by som, keby som povedala, že poznám jeho skutočný dôvod k tomuto postoju. Viem len, že viac menej sa s ním stotožňujem. Znovu uvediem príklad. Predstavila som si napríklad takýto model situácie a prirovnania: „Som matka, ktorá má napríklad tri deti. Horko ťažko prežívajú spolu so mnou v základných podmienkach na prežitie a žijeme od výplaty k výplate. No potajomky, tak aby to moje deti nevedeli, kúpim si na seba raz za čas nejakú drahšiu vec, alebo peniaze utratím na iné márnotratnosti. Ale deti oklamem, že to som dostala vlastne darom. A potom sa dozviem, že v ďalekom susedstve sa iné deti nepohodli s rodičmi a ja sa ale rozhodnem ich prichýliť k nám a tak moje vlastné deti sa budú musieť deliť z toho mála, čo im oficiálne priznávam ešte aj s týmito deťmi. Nepozerám a neberiem ohľad na to, že či to moje deti chcú, alebo nie. Iba im vysvetlím, že je to dobrý skutok , lebo tie deti potrebujú naozaj pomôcť. Naďalej sa tvárim pred mojimi deťmi ako tá najlepšia maminka s veľkým srdiečkom, v ktorom majú miesto aj iné detičky. Čo tam potom, že napríklad jedno s tých cudzích detí začalo šikanovať to moje vlastné. A tak znova začnem vysvetľovať, že musí vydržať a prispôsobiť sa, pretože sme dobrí ľudia a predsa pomáhať sa musí. Hoci moje deti trpia nedostatkom hojnosti a šikanou, pred ostatnými sa budem tváriť ako dobrá matka s veľkým srdcom a pochopením pre iných....“ Tak a teraz trochu predstavivosti. Skúsme si predstaviť, že štát je náš rodič a my občania jeho deti, o ktoré by sa mal starať a pomáhať nám, dávať nám istoty. Je to správne, že nie je dosť pre všetkých občanov, ale za to štátne peniažky sa kotúľajú kade tade. A potom nás chcú politici a médiá, ale aj humanitárne založený ľudia a organizácie presvedčiť, aby občania na Slovensku mali otvorené srdiečka pre emigrantov, keď sami nemajú pocit istoty a zázemia, nehovoriac o tom, že im hrozí od nich reálna „šikana“. Nie som rasistka, a nepoukazujem na to, že akej farby kto je. Naopak, mám sociálne cítenie a rada by som pomohla a prispela aj iným krajinám a ľuďom. No až potom, keď budem mať istotu, že moji "súrodenci", alebo inak povedané "deti" tohto štátu nášho "rodiča" sú všetci na poriadku a je o ne postarané. Inak mi to príde ako veľké pokrytectvo, tváriť sa pred Európskou úniou, že aj my Slováci máme veľké srdce, ale sami medzi sebou si pomáhať a pomôcť nevieme a ešte máme očakávať integráciu od emigrantov do tejto našej situácie. Viem, že sú už niekoľkí na Slovensku, presný počet nepoznám. Viem ale, že je tiež mnoho rodín, alebo jednotlivcov našich Slovákov, ktorý tiež potrebujú pomoc. A kladiem si otázku, ako môže niekto z nás uprednostiť pomoc cudzincovi, emigrantovi skôr ako našincovi. Kde je spolupatričnosť, naše puto ako krajan s krajanom a celkový národ?

Zamietnutie dotácie pre Divadlo Štúdio tanca...

Pracovala som ako divadelná kostymérka v Taliansku a teda taliani majú k umeniu naozaj blízko. Dostala som zadanie k jednej choreografii, kde mala byť znázornená nahota, čo najautentickejšie. A verte mi, že v dnešnej dobe sú tak dostupné materiály, z ktorých sa dal pripraviť kostým, že tanečníci naozaj pôsobili ako nahí. Je to naozaj rozdiel keď umením chcete nahotu znázorniť, alebo nahotou znázorniť umenie. Môj názor je, že keď je nahoty príliš, ruší celkový dojem z umenia a nie vždy je autor pochopený, hoci myšlienku mal ušľachtilú, pôsobí to už vulgárne. Je to naozaj tenký ľad a nie každý sa na ňom udrží a na záver prepadne. Bol to jeho názor a pohľad na toto umenie a kultúru a mal na neho právo. Pripájam link na jedno z vystúpení zo spomínaného divadla pre objektívny pohľad a názor:https://www.youtube.com/watch?v=TlN7DyuNK1E

A to, že preferuje a radšej podporil tradíciu vo folklóre mi nie je vôbec nesympatické. Naopak. Keď som bola dieťa, chodila som na súťaže „Putujeme za ľudovou piesňou“ a odvtedy mi je folklór a tradície veľmi blízke. Ale koniec koncov každý si môže svojvoľne vybrať druh kultúry, ktorý navštívy, alebo podporí.

Ešte si prejdem aj jeho výzor...

Tie fúzky sa mi naozaj nepáčia a nepáči sa mi ani to jeho menčestrové sako, ktoré nosí skoro všade. Hneď by som ho dala do poriadku. Takto sa ozvala moja profesionálna deformácia, lebo pracujem s módou a sem tam aj so styling-om. A iste, keby že nerobím s módou, tak ma prevalcuje ako drvivú väčšinu HALO EFEKT. Pre tých, ktorí nevedia význam halo efektu pripájam linkhttp://www.pouzimerozum.sk/2013/02/13/halo-efekt-blazni-charizma-a-mentalna-kontaminacia/

A zároveň na ukážku v praxi:https://www.youtube.com/watch?v=UEho_4ejkNw

Žiaľ dnes presne takto funguje spoločnosť. Predsudky a dotváranie si vlastného obrazu nám nedovoľujú dostať sa k reálnemu vlastnému úsudku. Bez fúzikov a v drahom nablýskanom obleku, by bol o mnoho sympatickejší a hneď by nám bol prijateľnejší aj jeho názor. Čo tam potom, že mnohí nosia obleky, len preto, lebo presne vedia, že urobia dojem a pritom to môže byť človek so zvrátenými hodnotami. Ale spravil dojem a to sa ráta.

 Presne takto to funguje opačne aj pri pohľade na „holokrkých“, čo sa hlásia k jeho strane. Samozrejme tým, že niekto kto má vyholenú hlavu, pre väčšinu je hneď recidivista, deviant a v tom lepšom prípade nacista. Čo tam po tom, že v skutočnosti ten „holokrký“ môže uznávať o mnoho väčšie a čistejšie hodnoty ako hociktorí z nás... Iste aj ja osobne som mala negatívne skúsenosti s pánmi, ktorí mali holé hlavy a mali „nabúchané“ svaly a boli názorovo, prejavom a mentálne na úrovni 15 ročného chlapca a to ešte neviem, či som túto generáciu mladých chlapcov neurazila. Ale moja štatistika ma nepustí a negatívne skúsenosti som mala o mnoho viac s pánmi, ktorí neboli tohto druhu a mali dokonca vlasy, nemali svaly , síce mali aj plešinu, ale to sa za holokrkých asi nepočíta a boli aj postarší a svaly si iba mysleli, že majú, dokonca aj dôchodcovia. A urobili podrazy, o ktorých by sa „holokrkí“ mohli iba učiť. Nehovoriac o kategórii v oblekoch, tí v mojej štatistike vedú a jeden z nich vedie teda najviac. A s týmto pánom sa pomaly blížim k môjmu problému, ktorý ma tak roky ťaží, Sledujem ho ako si spokojne žije a napreduje v politickej kariére. Moja ťažoba sa zväčšuje nie len kvôli mne, ale aj kvôli občanom, ľuďom, ktorým sa prihovára s jeho profilu na sociálnej sieti, alebo sa na nich usmieval kde tu z billboardu vo volebnom období 2014, navrhnutý ako kandidát do mestského zastupiteľstva za politické strany SMER – SD, SNS, SDKÚ – DS

Problém, ktorý ma ťaží...

Nie som typický sociálny model rodiny, ktorý uznávam a to je 1otec - 1matka a ich spoločné deti. No žiaľ a nie som z toho nadšená, život zariadil, že som matkou dvoch synov a každí z nich má iného otca. Mnohí moji priatelia, známi o tom vedia, že žijem s nimi sama a niektorý poznajú aj ich otcov. Ak ste ma „neukameňovali“ doteraz za môj názor vo voľbách, tak mnohí z vás by ma chceli teraz, pretože predsudky už iste začali pracovať. Ale ako som spomenula, nie je mi to príjemné, ale i napriek tomu vediem deti vo výchove k tradičným hodnotám. Nemusím asi písať, že starať sa o dve deti v dnešnej dobe sama, nie je vôbec ľahké. Jednak kvôli výchove, kde na nich pôsobí negatívne vplyv z vonkajšieho prostredia, kedy sa ocitáte v rozpore s hodnotami, ktoré uznávate a hodnotami, ktoré sú teraz akože „moderné“ a jednak po materiálnej stránke. Iste si zasa mnohí poviete, veď nie som jediná, ktorá to má ťažké a čo sa sťažuje. Možno to tak vyznelo, ale nesťažujem sa, chcem len poukázať akú to má súvislosť s dnešnou dobou a politickým dianím a moje rozhodnutie vo voľbách 2016. A verte mi, že súvislosť má. Ale to až v ďalšom pokračovaní, lebo už aj tak to bolo zdĺhavé čítanie... 

PS: Pre diskutérov... ak zdielate môj názor, kľudne diskutujme. Ak nie, kľudne diskutujme tiež, ale neurážajme sa navzájom

Darina Fábriová

Darina Fábriová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Meno je už vyššie uvedené. A kto som? Som kto som.... Som presne ako vy čitatelia. Nič viac, ale ani nič menej. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu